3.11.2017 Martin Braun - 1 755 přečtení

Legenda "zákopovej vojny" po tretie...

A opäť sa budú naťahovať dráty...

Martin Braun

Název: SE.5a Hispano Suiza
Měřítko: 1/48
Výrobce: Eduard
Kat. číslo: 82132

Úvod

Eduard dopĺňa radu svojich "prvoválečníkov" o novú stavebnicu legendy menom Se.5 tentokrát ide o verziu s motorom Hispano Suiza. Nový prebal vo verzii ProfiPACK naväzuje na úspechy predtým vydanej verzie s Britským motorom SE.5a Wolseley Viper po ktorej nasledovala obsiahlejšia krabica naplnená na prasknutie dielmi a doplnkami ,tá sa na pultoch objavila ako Se.5a Royal Class.

Historie typu

Tento legendárny typ stíhačky, nevznikal vôbec ľahko. Nový osemválcový motor mal technické problémy, a nielen ten. Problémovou sa ukázala konštrukcia draku a hlavne krídla. A to až natoľko, že prvé dva prototypy boli zničené pri haváriách. Dňa 28. Januára 1917 pri jednej s týchto havárii zahynul šéfpilot spoločnosti RAF a jeden s konštruktérov F.W Gooden. Čiastočné vyriešenie konštrukčných problémov u tretieho prototypu viedlo k následnej produkcii sériovej verzii SE.5. Jedno meno je však úzko späté s SE.5 a to pilot a eso 56. squadrony RFC Albert Ball. Ten spoločne so svojím mechanikom po nociach odstraňoval väčšie i menšie problémy, na ktoré piloti postupne prichádzali. Zmeny navrhnuté Gooden-om a pilotmi samotnej 56. squadrony boli neskôr zavedené do sériovej výroby. Posledné kusy SE.5 boli nakoniec vybavené silnejšou verziou motoru Hispano-Suiza 8Ab s výkonom 200koní, čo dalo vzniknúť verzii SE.5a a tým sa výroba Se.5 zastavila na počte 77 kusov. Naplno sa rozbehla výroba Se.5a v šiestich závodoch Vickers (2164 kusov), Austin Motors (1650 kusov), Air Navigation and Engineering Company (560 kusov), Wolseley Motors Limited (431 kusov), Martinside (258 kusov) a Royal Aircraft Factory (200 kusov)

Americký Curtiss Aeroplane and Motor Company postavil jeden exemplár, ktorý sa mal stať vzorový kus pre zamýšľanú výrobu SE.5a. Tie maly zamieriť k squadronám bojujúcim v rámci Amerického expedičného zboru. Nastolené prímerie a koniec vojny však predznamenal aj koniec tohto plánu.

Náhled do krabice

Nie veľká dvojdielna krabica s kresbou na ktorej pilot SE.5 prelieta práve zostrelený Fokker D.VII v sebe ukrýva už klasický obsah ProfiPACK balenia. Plastové diely v dvoch rámčekoch zo šedej hmoty, tretí rámček je s číreho plastu a obsahuje presklené diely. Dve planžety leptov a masky pre uľahčenie striekania kolies a sklených častí.

A samozrejme nesmieme zabudnúť na návod, ktorý nás na dvadsiatich stranách prevedie celou stavbou.

Všetky diely sú krásne odstreknuté bez viditeľných kazov, na prvý pohľad zaujmú nádherné detaily prešívania po celej plátenej časti trupu.

Číre diely nezaostávajú svojou kvalitou, ale aj napriek tomu by som niektoré radšej nahradil tenkou priehľadnou fóliou. K tomu sa ešte počas tejto recenzie dostanem.

Leptaná planžeta plechových dielov obsahuje všetky potrebné detaily na vybavenie interiéru a palubnej dosky. Musím však priznať, že palubká doska je vo svojej plastovej podobe veľmi detailná. Skutočne stačí namalovať štruktúru dreva a budíky osadiť príslušnými dekálmy z aršíku. Výsledok bude omnoho realistickejší. Veľmi sa mi páči, že Eduard vypočul svojich zákazníkov a do leptov doplnil aj starší ty upínacích pásov. Nemáme teda problém postaviť ktorúkoľvek mašinu z vojny alebo aj z povojnového obdobia. Menšia planžeta dopĺna označenie veliteľa letky. Úchyty sú použiteľné, ale samotnú vlajočku by som asi urobil z iného materiálu. Nakoľko na stojacom lietadle boli tieto zvesené k zemi.

Kedže diely sú generické pre obe verzie, rámiky obsahujú množstvo dielov ktoré nepoužijeme. Oba typy motorov, tri kusy vrtúľ (pravotočivú, ľavotočivú a štvorlistú) treba si hneď na začiatku stavby rozmyslieť, ktorú verziu budme stavať a držať sa návodu.

Kamuflážne schémy

- sú vybrané veľmi pestro. Stačí si vybrať z ponúkaných sfarbení pre nás tú "správnu"

Camo A: SE.5a D5969, Lt.C.H.R. Lagesse,29. squadrona,St.Omer, Francúzsko Jún 1918

Kanaďan Camille Henri Lagesse sa narodil v Januári 1983 v Quatre Bomes na ostrove Mauricius, kde vyštudoval Royal College. V štúdiu ďalej pokračoval na univerzite vo francúzskom Bordeaux, po skončení štúdia pracoval v cukrovare a v roku 1916 nastúpil v Anglicku do radov 28th London Regimentu, ale už v júli roku 1917 bol presunutý k Royal Flying Corps. Po ukončený výcviku nasledovala služba u 29. squardony v ktorej radách bojoval až do konca vojny. Dosiahol celkom 20 vítazstiev a bol vyznamenaný DFC (2x) a Croix de Guerre.Lt.Lagesse, ktorého prezívka bola Largearse (veľká riť) na tomto stroji skóroval celkom 5-krát.

Horné a bočné plochy boli sfarbené farbou khaki, označovanou ako PC10. Spodné plochy zostali vo farbe plátna. Farba PC10 čiastočne zasahovala v podobe lemu aj na spodné plochy.

Camo B: SE.5a C5303,Lt.L.N.Franklin,56.squadrona,Baizieux,Francúzsko 1918

Lt.L.N.Franklin vo Francúzsku zostrelil celkom štyri nepriateľské lietadlá. Jeho osud sa nplnil 14. júla 1918 keď bol behom útoku na prieskumný LVG zostrelený a naposledy videný ako jeho lietadlo padá v plameňoch poblíž Hendecourtu vo Francúzsku. Stroj na ktorom Lt.L.N.Franklin dosiahol svoje druhé víťazstvo niesol štandartnú kamufláž Se.5 tvorenú na horných a bočných plochách farbou PC10. Spodne plochy ostaly vo farbe plátna.

Camo C: SE.5a D3511,Maj.R.S.Dallas ,40.squadrona,letisko Bruay,Francúzsko Máj 1918

Roderick Stanley Dallas sa narodil 30.Júla 1891 v Mount Stanley neďaleko mesta Esk v Quenslende v Austrálii. Po odmietnutí vstupu do RFC nastúpil do RNAS a po ukončení výcvikubol na konci roku 1915 zaradený do stavu 1st Naval Wing, ktorého veľitelom sa stal 14.Júna 1917. Ešte pred zlúčením Royal Flying Corps a Royal Naval Air Service do Royal Air Force v Apríly 1918 bol menovaným veliteľom 40.squadrony RFC. Osudným sa mu stalo stretnutie s tromi Fokkery Dr.I dňa 1.Júna 1918, bol zostrelený Lt.Johanesem Wernerem y Jasta 14. V tej dobe mal na svojom konte 39 víťazstiev, čo ho radí na druhé miesto medzi Austrálskymi pilotmi. Štandartná kamufláž na jeho Se.5a   bola na bokoch a vrchných plochách doplnená o polia čokoládovo hnedej PC12 a okrovo žltej. Čiastočne pretreté boli aj sériové čísla, kokardy boli ponechané iba na krídlach.

Camo D: SE.5a F5910,Lt.W.G.Claxton,41.squadrona,Lealvillers,Francúzsko Február 1918

Lt.William Grodon Claxton sa narodil v Júni 1899 v meste Gladstone v kanadskej provincii Manitoba.Vo svojich osemnástych rokoch narukoval k RFC, na kandskej pôde prešiel výcvikom a v marci 1918 bol odvelený do radov 41. squadrony pôsobiacej vo Francúzsku.  Medzi 27.májom a 13. Augustom dosiahol celkom 37 vítazstiev. Pre svoju kľudnú povahu v boji si vyslúžil prezývku Dozy (ospalý). Dńa 17. augusta v boji proti Fokkerom D.VII od Jasta 20 sa stal v poradí druhým zostrelom budúceho Nemeckého esa Lt.Johannese Gildermeistera. S tažkým poranením hlavy pristál za nepriateľskou líniou ,kde mu rýchlim zákrokom nemecký lekár zachránil život. Po vojne pracoval ako novinár,zomrel 28.septembra 1967 v Toronte. Stroje 41. squadrony boli od 22.marca 1918 označované dvoma bielymi vertikálnymi pruhmi za trupovou kokardou. Nosily modré disky kolies a individuálne označenie stroja písmenom sa v bielej farbe opakovalo aj na vrchnej strane horného krídla.

Camo E: SE.5a C9539,Capt.H.G.Forrest,2.squadrona Australian Flying Corps,Savy-Berlete,Francúzsko Marec 1918

Austrálske eso Henry Garnet Forrest DFC sa narodil 5.Decembra 1895v Brunswicku,Melbourne v Austrálii. V roku 1915 vstúpil do austrálskej armády a v radách 23rd Infatry Btalionu sa zúčastnil bitky o Gallipoli. V Apríli roku 1917nastúpil do radov Australian Flying Corps a po výcviku slúžil postupne u 32. a 43. squadrony. Dňa 6.Augusta 1917 bol zranený a po doliečení bol zaradený do stavu 2.squadrony AFC v ktorej zaznamenal 11 zostrelov a u tejto jednotky zostal až do konca vojny.Po vojne demobilizoval a zomrel 3.Decembra 1945 v Austrálii. Capt. Henry Forrest prezývaný "Rusty" dosiahol všetkých 11 zostrelov na tomto stroji,kamuflovaným štandartnými farbami. Stroje 2.AFC nosily v tomto období pred chvostovými plochami symbol bieleho bumerangu, biele písmeno stroja sa opakovalo i na hornej ploche vrchného krídla.

Dekálový aršík pochádza opäť s firemných dielní Eduardu a myslím, že sa nieje za čo hambiť. Moja osobná skúsenosť s nimi je veľmi pozitívna. Myslím že sú omnoho jemnejšie oproti iným výrobcom, rovnako raster a spasovanie farieb je úplne v poriadku. Sám za seba ich hodnotím kladne.

Ako posledný zástupca doplnkov a pomocník pri farbený sú samozrejme masky. Tie rezané na už klasickej žltej páske nesmú chýbať. Oceníme ich najme pri farbený kolies, veterných štítkov a v neposlednej rade pri maskovaný presklených častí krídla. Priezorov pod ktorými sa skrývajú kladky a lanká ovládacích plôch. Mimochodom , veľmi pekný detail na hotovom modeli.

Stavba

Samotná stavba s postrehmi a možno aj nejakými radami, bude prebiehať na Modelfore. Nakoľko som už ale jednu stavbu SE.5 absolvoval, dovolím si popísať pár krokov a upozorniť na niektoré drobné nedostatky. Prípadne pár drobností ktoré by mohli pomôcť pri stavbe.

Samotnú stavbu asi každý začne zostavovaním interiéru. Ten je veľmi detailný a doporučujem všetko lepiť rozpúštadlovým/zvarovacím lepidlom. Celá zostava bočníc so sedačkou sa lepí na spodnú časť krídla, do výrobcom pripravených žliabkov nalepíme lanka konštrukcie. Ale pozor, lanká musia byť naozaj tenučké. Inak sa nám celá zostava pilotového pracoviska nevojde do trupu.

Hlavné diely a časti trupu a krídiel sedia dokonale. Tu nieje čo riešiť...

Pri lepený vrchnej časti kokpitu/trupu nám vznikne spára po lepený. Celkom nepríjemné miesto na tmelenie ale každopádne tam nemá čo robiť. Doporučoval by som teda po nafarbený polovíc trupu a tejto časti, všetky tri napriek doporučeniu návodu zlepiť. Spáru vytmeliť a obnoviť farbu dreva z vnútornej časti. Myslím že to nieje až tak náročná práca ale výsledok stohí za to.

Pri tejto úprave by bolo dobré zatmeliť aj celý lepený spoj vrchného dielu a zbaviť sa tiež pozitívnej krytu batožinového priestoru napravo za kabínou. Doporučoval by som rovnako stenšiť plast v ktorom sú vetracie otvori motora. Teda na spodnej časti motorového krytu, pozitívne zámky na krytoch som ponechal. Tam mi až tak nevadili.

Až na týchto pár drobností s ktorými si modelár podarí hravo všetko sedí dokonale. Motor napríklad by stačilo doplniť o pár drátov a rozvodov a môžeme ho kľudne otvoriť. Sekcia totiž obsahuje všetky prepážky a to nielen drevené/konštrukčné ale aj protipožiarnu. Pri zostavovaný a kompletizácii krídiel si treba dávať pozor na geometriu. Vrchné krídlo drží na ôsmych samostatných vzperách a teda je množstvo smerov ktorými nám celok môže utiecť. Vo finále sa stačí držať návodu a do pripravených dierok a otvorov natiahnuť výplety.

Závěr

Kvôli konštrukciu krídiel a samotnému ťažšiemu zostaveniu, je stavebnica vhodná pre modelárov ktorý už majú skúsenosti s chmelnicami. Dvojité výplety tomu rovnako naznačujú. Každopádne legenda menom Se.5a od firmy Eduard je naozaj nádherná stavebnica. Stačí do nej vložiť trošku modelárskeho umu a šikovnosti a výsledok je skvelý.

Martin Braun

Redakce ModelWebu děkuje firmě Eduard za poskytnutí vzorku pro recenzi.

Rubrika Eduard, Letadla - 1:48, Letadla - Náhledy do krabiček | Bez komentářů

Komentáře

Napsat odpověď.

Musíte být přihlášeni, abyste mohli odpovědět.